To, že Slovensko je krajinou, pre ktorú platí, kto pozná zákon, môže kradnúť bez strachu sa potvrdzuje stále viac. Tatry a ich pripravovaná nová zonácia TANAP-u je evidentný príklad chystania „pôdy“, na ktorý by sme sa mali dívať priamo a nielen cez ochranárov. Hlasy majú dve polohy. Tí, čo kričia za ochranu a tí, ktorí volajú po investíciách a nových možnostiach. Avšak stále sa nevieme rozhodnúť. Pretože nebezpečenstvo, že za pár rokov bude z Gerlachu vidieť iba zlaté veľkomesto, ktoré bude zívať prázdnotou je reálne. A preto prenechávame Tatry tým, ktorí im nerozumejú, pretože vidia len jeden breh rieky. A to len svoj.
Tatry dnes prechádzajú krízou. O to vážnejšou, že v nich nezúri veterná kalamita, ale ľudia, ktorí majú peniaze a politický vplyv. Faktom ostáva, že každým rokom klesá počet turistov v Tatrách. To je prvá podoba Tatier. Pokles má však viacero dôvodov. Od predražených potravín („vysokohorská prirážka“ potravín vozených napr. na Popradské pleso alebo Solisko autami) a služieb až po chátrajúce biotopy, ktoré sa menia na developerské územia. Dnes sa to však chce napravovať systémom, ktorý zaručuje veľkým finančným skupinám zisk, ale turistov už nie. Tatry sa stávajú biznisom a nie centrom oddychu, kde sa poskytujú kvalitné služby. To je likvidácia zvnútra.
Druhá podoba Tatier však je práve v megalomanských projektoch. Ochranárov, ktorí kričia apokalyptické vízie na každú zjazdovku treba brať s rezervou. Zjazdovky sú potrebné. Aj tie nové. Ak sa však Tatrám vydarí sezóna je normálne, že zlyhá počasie a zjazdovky dýchajú prázdnotou. Pretože to, čo chýba moderným Tatrám, aby sa zobudili sú kvalitné služby. A to je problém dnešných Tatier. Zveľaďovanie by malo byť na prvom mieste, avšak nemalo by byť prioritné umelé rozširovanie za účelom developerských plánov. Pri ktorých platí zásada stavania vyššie a vyššie sa rovná lepšie a lepšie. Ale plány a peniaze sú veľké.
Tatry v súčasnosti ponúkajú mnoho otázok, ale málo odpovedí. Diery sa chcú plátať novými záplatami, ale je potrebné vidieť, že odev je už priveľmi starý. Stavanie predražených hotelov a tzv. zlatých uličiek je smiešne. Pretože trend zlatých uličiek nemá obdobu v žiadnom svetovom lyžiarskom stredisku. Iba v Tatranskej Lomnici. A to je dominanta, keď schátralé a zanedbané stredisko chce preraziť do sveta zo svojou hlúposťou. Na Slovensku to však novinka nie je.
Zonácia Tatier je premyslený ťah. Ten momentálne predvádza finančná skupina J&T so svojou spoločnosťou Tatra Mountain Resort . Zonácia ešte nie je dokončená, ale už je vypracovaný projekt na investíciu vo výške 130 miliónov eur. Pokiaľ sa peniaze využijú rozumne (rozumne je treba podčiarknuť) Tatry majú veľkosť aj potenciál stať sa svetovým rekreačným centrom. Ak však J&T a ich politický priaznivci sa opätovne nechajú uniesť vidinou krátkodobého zisku a krédom „po nás potopa“ Tatry nebudú mať šancu na obnovu a zaniknú.
Vysoké investície do stavby nových hotelov Tatry zo spánku nezobudia. Spolu s novou zonáciou zničia Tatry systematicky zvnútra. A to cez nepremyslené investície s horibilnou hrabivosťou. Nevieme sa starať o to, čo nám závidí svet. Namiesto toho sa pýšime tým, čo nikde nechcú. Úplatkárstvom, stykmi s mafiánmi na vysokých postoch a developerskou politikou. Zonácia je len špička ľadovca. Pod vodou je však dlhoročné zanedbávanie a desivé poznanie, že o človeku (alebo krajine) hovoria činy a nie zlaté uličky. Na Slovensku sme však na to ešte neprišli. A pár VLK-ov spolu s novými chodníkmi to nevyrieši.