Milujem sedenie. Ten povznášajúci pocit, keď si sadám na mäkkú stoličku, labužnícky prevaľujúc jazyk v ústach. V mysli extáza zúriaca na plné obrátky, spojená s vnímaním jej vlnivých operadiel a otvorenej náruče. Často robí zo mňa blázna, ale ony sú už raz také. A popri všetkých tých emočných a fyzických úkonoch prechádzam zo stavu vzpriameného do stavu uvoľneného. Aj muži vedia robiť viac vecí naraz.
Samozrejme, nie vždy je príčinou tohto posvätného rituálu únava. Občas si sadám len tak. Z rozkoše. Veď čo je krajšie, ako si sadnúť. Egoisticky, zvrhlo, frajersky, ale zároveň s vášnivým štýlom a empatiou.
Najlepšie na sedení sú variácie polôh, ktoré sa dajú praktizovať aj bez veľkých zručností. Kámasútra dvadsiateho prvého storočia. Len ja a ty. Ty a ja. Moja drahá stolička.