Nedávny bombový nálet Severoatlantickej aliancie na raketový sklad v Tripolise zostáva ležať popolom, aj potom, čo jedna zo striel zasiahla obývanú štvrť. Výsledkom je deväť mŕtvych z toho dve deti, ale žiadny záujem o udalosť.
Veliteľ operácie Charles Bouchard sa neskôr vyjadril, že NATO ľutuje straty nevinných životov civilných osôb a venuje veľkú pozornosť prevádzaniu útokov proti režimu, ktorý používa násilie proti vlastným občanom.
Ale …
Po prvé Líbyiská vláda zaviedla novinárov na miesto zásahu, aby videli ako sú vynášané telá z ruín. NATO, až po uverejnení materiálu pripustilo, že jedna zo striel mohla zasiahnuť obývanú štvrť.
Po druhé, kto nám to chce nahovoriť svoju ľútosť? Dodatok k Ženevskej konvencii z roku 1977, ktorý stanovuje základnú humanitársnoť počas vedenia vojen, hovorí o ochrane civilného obyvateľstva jasne.
Po tretie. Ľútosť je namieste, ale nestačí. Ide o útok na civilné obyvateľstvo a podobné situácie sú definované ako vojnové zločiny. Kto bude súdený? Deväť mŕtvych sa zapíše len ako štatistika.