Nákup predražených počítačov vo verejnoprávnej televízii definitívne ukončil predstieranie. Slovenskej televízie aj koalície. Oba póly sú pritom úzko zviazané dovedna. Modrá politika s tou verejnoprávnou sú jedna ruka.
Od začiatku vytvorenia RTVS bolo jasné, že nejde o zmeny ani tak právne, ako vnútorné. Na odstúpenie riaditeľa Nižňanského bolo potrebné viac ako len politický tlak. Spojenie rozhlasu a televízie bola príležitosť zabiť dve muchy jednou ranou. Riaditeľ Nižňanský (dosadení Smerom) stratí právo šéfovať televízii, pretože tá oficiálne zanikne. A vláda si bude môcť dosadiť svojho človeka na navyšší post, čím získa kontrolu nad verejnoprávnymi médiami.
Mediálny boj proti Nižňanskému bola pritom len dobre využitá zásterka. Zakrývajúca prakticky neobmedzenú zlatú baňu. Vytunelovanú verejnoprávnu televíziu a možnosť pokračovať. Tú využívali dvadsať rokov riaditelia (a vlády), ktorí sa na jej čele striedali. V priemere pôsobil každý riaditeľ Slovenskej televízie vo funkcii maximálne jeden rok. Nižňanský bol posledný, ktorý nedokončil svoje funkčné obdobie. A bol posledný, ktorý neprispel k zlepšeniu situácie.
Riaditeľ Nižňanský mal pochybné obchody. Ale patril medzi riaditeľov, ktorí situáciu v televízii udržali aspoň na už aj tak kritickej úrovni. V tom spočívala jeho veľkosť.
Po zlúčení padlo rozhodnutie viesť Slovenskú televíziu na Zemkovú. Na začiatku jej funkčného obdobia stáli len veľké oči spolu s veľkými slovami. To bolo všetko. Peniaze sa do televízie naliali a po malých dávkach pomaly odtekajú. Nevedno kam.
Slovenská televízia stojí momentálne pred kolapsom. Mikloš pri súčasnom stave financií do nej nenaleje už ani korunu. A terajšia vláda sa bude môcť pochváliť dvoma významnými krokmi na poli verejnoprávnosti. Po prvé. Chorá televízia stiahla na dno pomerne zdravý rozhlas. A po druhé. RTVS je omylom, ktorý sa bude budúcim vládam mimoriadne ťažko naprávať.