O poslancovi Dostálovi, ktorý sa „dostal“ do parlamentu. Ako aj o nevďačnosti, hrubej urážke a priamej reakcii čínskych predstaviteľov, ktorí si nenechajú len tak brnkať po nose. O provokácii, nemajúcej v sebe kúska súdnosti.
Ondrej Dostál prišiel na Bôrik provokovať a urážať. Jeho následné vyvedenie sú dostatočnou výpoveďou poslancovho neúctivého správania. Napriek tomu ukázal jeho postoj voči hostiteľom podstatnú vec. Konkrétne, ako ďaleko sme vzdialení od slušnosti a etiky. A akým veľkým príkladom by nám v nej mala byť práve komunistická Čína. Alebo z druhej strany. Čo všetko dokáže spraviť člen neperspektívneho hnutia pre budúcnosť.
To, že veľvyslanec Gu Ziping odmietol knihu o politickom väzňovi Kao Č´-šengovi, ktorú mu poslanec Dostál priniesol nebolo hrubé. Hrubá bola provokácia, ktorá mu bola predostretá na tácke. Z jeho výrazu bolo zrejmé, že sa ho tento „dar“ nepríjemne dotkol. Na videu uverejnenom denníkom SME je to evidentné. Nikto normálny neprijíma pozvanie preto, aby následne urážal hostiteľa a tým znehodnocoval jeho prívetivosť. To je základ spoločenského správania.
Reakcia čínskych predstaviteľov bola adekvátna, keď prikázali slovenskej ochranke, aby Dostála vyviedla. Kto by si nechal brnkať v podobnej situácii po nose, bol by hlupák. Pritom išlo o česť. Ani tak nie veľvyslanca, ale krajiny, ktorú reprezentoval.
Pokiaľ by podobný výstup uskutočnili čínski predstavitelia bezpečnosti, mohli by sme právne polemizovať. Na fakte, že išlo o provokáciu a urážku veľvyslanca cudzej krajiny by to ale nič nemenilo. Preto nijaké Lipšicovo tvrdenie o slobode prejavu túto skutočnosť neustojí. Sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda toho druhého. Ináč. Hranice slobody človeka siahajú potiaľ, kde začínajú obmedzovať slobodu druhých.
Ondrej Dostál zneužil prívetivosť hostiteľa, urazil a následne vyprovokoval svoje vykázanie z akcie predstaviteľov Číny, aby sa dostal … Znova do parlamentu?