Po voľbách v roku 2010, kedy vznikla pravicová vláda vedená Ivetou Radičovou, sa zvykol jej kabinet označovať ako „zlepenec“. Okrem spoločného znaku, ktorým sa stala nenávisť voči Robertovi Ficovi, poznačujúca všetkých koaličných partnerov, strany nespájal žiadny bližší politický program. Po roku a pol Slovensko stojí opäť pred voľbami. Tentoraz predčasnými, hoci výsledok volieb je očakávaný. Za nekorunovaného víťaza je považovaný ľavicový Smer.
Otázkou ostáva, koľko percent mu voliči odovzdajú. Sú dve možnosti. Buď Smer získa také množstvo hlasov, že bude môcť vytvoriť vládu sám. Alebo, čo je pravdepodobnejšie, si bude musieť pribrať na pomoc niekoho z terajšej koalície. Opozičná SNS, zásadová SaS a maďarský Most sa totiž jasne vyjadrili, že s Ficom do vlády nepôjdu. Možnými kandidátmi sa preto stávajú buď SDKÚ alebo KDH. Okrem toho, opätovné vytvorenie „zlepenca“ nepripadá do úvahy, keďže SaS sa zdiskreditovala svojím odmietavým postojom voči Eurovalu a zvyšná pravica od nej odskočila. Nakoniec bol Sulík bývalými koaličnými partnermi označený ako jednoznačná príčina pádu Radičovej vlády.
Ján Čarnogurský sa o prípadnom miešancovi vyjadril ako o súhlasnom riešení danej situácie, pretože bude prekonaný doterajší demokratický systém ako ho doposiaľ Slovensko poznalo. „Pozitívom súčasnej vládnej krízy na Slovensku bude prekonanie striktného delenia na pravicu a ľavicu. Toto delenie je prekonané. Ak by sa ma niekto opýtal, aký je rozdiel medzi pravicovými stranami a ľavicovými, nevedel by som odpovedať. Po voľbách sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí vláda Smeru s niektorou alebo niektorými pravicovými stranami. Posilní sa tým demokratický stred a to je dobré. Pravo-ľavá koalícia nebude vládnuť na veky, ale všetci budú vedieť, že taká koalícia je možná a v čase spoločenskej krízy jej vznik bude o to ľahší.“
Ak po voľbách vznikne dohoda medzi Smerom a pravičiarmi, slovenská politika by dosiahla svoj vrchol. Zmiešala by sa totiž ľavica s pravicou, čo znamená, že rokovania by sa museli preukázateľne posunúť do vyššej a organizovanejšej roviny. Nakoniec by sa politika na Slovensku stala potvrdzujúcim pravidlom, ktoré hodnotí politiku ako umenie možného.