Finančné bubliny vytvorené Merkelovou a Sarkozym postupne praskajú. Grécko totiž začalo považovať svoj bankrot za jamu, ktorú už nemôže dlhšie obchádzať. To Brusel zaskočilo, hoci snaha, ktorú vynakladal na násilné nakŕmenie vychudnutého Gréka bola. Aj keď len na oko. Miliardové dotácie zaobalené do sponzorských milodarov vyzbieraných po celej Európe, boli určené bankám. Ako gréckym, tak aj nemeckým.
Dôvod bol prostý. Umelo vystavaná pyramída finančnej infraštruktúry, pri ktorej nikto nevie, kam až siaha, sa začala rúcať. Dnes už Gréci sami priznávajú, že pokiaľ by sa pristupovalo k ich bankám podľa štandardných účtovných pravidiel, už dávno by si zavesili bankrot na krk. Aj keď medzi prvými by išla k vode práve nemecká Deutsche Bank a za ňou ďalšie európske banky, ktoré majú v Grécku zakúpené dlhopisy. Finančná bublina dotovaná Nemeckom a Francúzskom by v okamihu praskla a základ európskej ekonomiky by sa ocitol s holým zadkom, ale s miliardovým dlhom na papieri.
Otázkou je, kde sa potom nachádzajú peniaze, ktoré Európe a Spojeným štátom tak chýbajú. Mohli by sme ich hľadať v krajinách ako Rusko a Čína. To oni dnes disponujú s väčšinovým svetovým kapitálom. Ak Brusel bude chcieť udržať eurozónu pohromade, pomoc bude musieť hľadať práve tam. Pričom výšku úroku budú vyrubovať zdravé ekonomiky nezaťažené dlhmi. Bez okolkov. Mnohokrát za cenu politických ústupkov.
Lídri eurozóny by sa mali zamyslieť, či násilné držanie jej celistvosti stojí za „pomoc“ nastupujúceho hegemóna. Podmienky Číny sa totiž zakladajú na jedinom cieli. Koniec koncov, práve na ňom visí celá krajina. Hybnou silou čínskej ekonomiky nie je chorý kapitalizmus. To, čo stavia Čínu na popredné miesto svetových veľmocí je socializmus. Brusel by nemal zabúdať, že za všetko sa bude musieť raz zaplatiť. A je jedno, či pôjde o Európu alebo Grécko.