Listy

Provokácia, ktorú spúšťa Budapešť začína zaváňať veľkými problémami. Vyzerá to, že jediný bod, na ktorý upiera maďarská vláda svoj pohľad je občan iného štátu. To znamená, že Maďarsko chce na seba prebrať autoritu a zodpovednosť prislúchajúcu tomu ktorému štátu. Pliesť sa však do suverenity a zvrchovanosti cudzej krajiny je bez servítky pred ústami nastoľovanie propagandy.

Maďarsko svojimi výrokmi nemusí mať pravdu. Veď reči o znovu nastolení Veľkého Maďarska sú pretriasané na pôde parlamentu neustále. Fidesz však očakáva, že do roku 2011 požiada o dvojaké občianstvo 250 000 až 400 000 etnických Maďarov. Myšlienka „dobrovoľných“ sankcií a straty občianstva krajiny, v ktorej etniká žijú na úkor získania maďarského občianstva, je málo pravdepodobná. Jednoznačne z toho vyplýva, že konkrétne počty v provokácii nie sú až tak nebezpečné. Nebezpečná je však samotná myšlienka provokácie.

V celistvosti to znamená, že maďarská vláda začína považovať iných občanov za svojich vlastných. A pokiaľ si začne privlastňovať ľudí, začne si privlastňovať aj zem, na ktorej žijú. Pretože nikto neopustí svoje dlhoročné bydlisko a nepresunie sa o pár kilometrov, v prípade Slovenska na juh, len z lásky k vlasti. Z toho vyplýva, že maďarskej vláde nejde o občana, ktorého by však mala mať ako prioritu na zreteli, ale ide jej o zem, na ktorej žijú. A to je odkaz najnovšej maďarskej provokácie.

A ešte jedna dôležitá vec. Minister zahraničných vecí Dzurinda by mal prestať s úsmevmi od stola s Martonyim. Viac by bolo na mieste, keby radšej dobehol do vlády a začať volať na poplach. Môže sa to zísť.