Listy

Slovenská televízia nemá problém. Ona je problémom samotným. Pre štát aj pre diváka.
Oheň je už dávno na streche a vedenie sa len stále usmieva, že situáciu, aj keď vážnu, má pod
kontrolou. Ale nemá.

Televízia si sama môže za to, že sa stala časovanou bombou, ktorá sa váľala po kútoch
parlamentu s pokojom anglického džentlmena. A to až príliš dlho. Ale priamo. Slovenská televízia
stojí pred kolapsom. V obehu sú dve možnosti. Ak štát do nej nenaleje ďalšie milióny, nedokáže
sa spamätať, pretože strata je vysoká. Umocnená o súdnu prehru zo spoločnosťou Omega plus.
Ak sa však štát rozhodne dofinancovať a vyrovnať schodok, ktorý vznikol, prispeje opätovne k
jeho prehĺbeniu v budúcom roku. Pretože STV je dlhodobo stratová a neperspektívna. Preto budú
padať hlavy. A kanály.

Vykazovaná strata v tomto roku je 17 miliónov eur. Štát na začiatku roka nalial do televízie 12
miliónov eur. Spolu s koncesiami však nestačili na naplnenie zákonného rámcu verejnoprávnosti. Do
kedy teda bude televízia čerpať milióny zo štátneho rozpočtu a zároveň vyberať koncesie? Minister
financií Ivan Mikloš sa rázne vyjadril, že nedá peniaze na ďalšie financovanie. Zatiaľ. Ale ak pán
prikáže, aj kôň musí poslúchať.

Problém STV je však v nazeraní štátu a samotnej televízie na ňu. Štát pre svoje veľké reči
o zachovaní verejnoprávnosti a duálneho systému nechce vidieť žiadne iné riešenie. Radšej platí.
Nezmyselne. Ak však chcela televízia prežiť, musel automaticky prísť návrh zlučovania Jednotky
a Dvojky, ktorý Nižňanský predniesol Rade STV. Tá ho však odmietla. Nelogicky. Nerozumne. Naivne.
Preto sa bude musieť preplaziť cez úzky kompromis a bude musieť oželieť Trojku. Zatiaľ.

Naivita, s ktorou však STV prišla v poslednom období sa už rovná bláznovstvu. Natočenie
televízneho seriálu Kriminálka Staré mesto bol zúfalý pokus o záchranu. To, čo nevidela STV, však
zbadali rakúske televízie. A to, že sa potápa. Preto žiadne ORF a ATV.

Dieru, ktorá sa začala prehlbovať od Rybníčka, štát látal stále väčšími vkladmi do
verejnoprávnej inštitúcie. STV však zabudla, čo je verejnoprávnosť. Pretože jej miesto nie je v podobe
jednotky na trhu. Jej miesto je v kultúrnom dedičstve, ktoré má ponúkať. Kde sú však programy
pre deti, dramatická tvorba alebo dokumenty? Namiesto toho prišli chabé pokusy o konkurenciu
so súkromnými televíziami. Dlhodobo napr. nevidieť dokumenty z dielne ÚPN. Televízia sa už dlho
ohrádza, že nie sú peniaze. Preto slovenské dokumenty vysiela Česká televízia. Obraz Slovenskej
televízie v priamom prenose.

Problém s financiami znamená jedno. Pokiaľ bude chcieť STV prežiť, bude musieť pustiť
k vode Trojku a zlúčiť Jednotku s Dvojku. V tom má Nižňanský pravdu. Ale to je všetko. Ak chce byť
dnešná vláda tá, ktorá reformuje, minister financií zotrvá na svojom postavení nefinancovať ďalej
STV nad rámec. Je to dôležité. Pre štát, ale aj facku, ktorú televízia nekompromisne potrebuje.