Listy

Pri správe, ktorú vydali pred pár dňami ruské noviny Kommersant, musel líbyjský plukovník len neveriacky krútiť hlavou. Zámerné vypustenie informácie, ktorá hovorila o zárukách pre Kaddáfiho, pokiaľ sa vzdá, udieralo pritom do očí. Záver bol jasný. NATO nevie, kam z konopí.

Provokácia, o ktorú sa Rusko snažilo, respektíve nezávislý ruský denník, viacmenej vyšla. Líbya musela odpovedať. Z čisto principiálnych dôvodov. Rusko, ako jediná superveľmoc sa totiž postavilo proti intervencii do Líbye. Tým sa stalo hlavným kandidátom, ktorý pripadal v úvahu na vyprovokovanie líbyjského vedenia.

Pritom cieľom nebolo zistiť, ako bude diktátor postupovať ďalej, ale kde sa nachádza. Po vyhlásení hovorcu kabinetu Músu Ibrahíma, ktorý vyvrátil správu Kommersantu, NATO zaútočilo na miesto, kde predpokladalo Kaddáfiho výskyt. To je, na miesto, z ktorého vyšla reakcia na provokáciu.

Severoatlantická aliancia sa uverejnením provokácie v ruskom denníku dokonale odhalila. Až na kožu. Triumvirát a NATO berie v úvahu jediný možný výsledok. Odstránie líbyjského vodcu Muammara Kaddáfiho. Pretože diktátori typu Husajn alebo Kaddáfi vedia až príliš mnoho.